pondelok 6. februára 2012

Slovensko na Ptolemaiovej mape Magna Germania - časť II.

Pokračovanie 1. časti, ktorú najdete na: http://marek-valko.blogspot.com/2012/02/slovensko-na-ptolemaiovej-mape-magna.html 
   
     Z pomenovaní kmeňov na našom území nachádzame Markomanov („marcomani“) a Kvádov („thuadi“), čo podporuje všeobecne uznávané tvrdenia o pobyte týchto keltských etník na našom území. A práve s hospodárskymi aktivitami spomínaných kmeňov (vrátane Kotinov) súvisí aj ďalší topografický názov na mape - „minera ferri (železné bane). Tacitus vo svojich prácach píše o Kotinoch, ktorí mali bane na železnú rudu v pohorí Luna (rozumej Luna silva- dnešná Poľana), pričom udržiavali čulé obchodné styky s Kvádmi, ktorých zásobovali želenými zbraňami, pretože boli tvrdšie a odolnejšie ako bronzové zbrane Kvádov.

Obr. 4: Detail dnešného územia Slovenska
       Dôležitým toponymom na mape je Eburu, čo je keltské pomenovanie pre kanca resp. vepra. Motiváciou pre pomenovanie tohto azda hradiska bol tvar vrchu, na ktorom sa nachádzalo. V oblasti stredného Slovenska, ktorú obývali spomínané kmene, sa dodes zachovali topografické názvy pomenované po divej zveri. Ide o Ľubietovský Vepor (1277 m n. m.) a Klenovský Vepor (1338 m n. m.), ale aj napr. Braväcovo a i. Práve Ľubietovský Vepor je dobre viditeľný z ohybu Hrona pri Banskej Bystrici, pričom svojím pretiahlym tvarom pripomína ležiaceho kanca, vepra. Takýto tvar reliéfu vznikol vďaka špecifickej geologickej stavbe, na ktorej sa podieľajú hlavne odolné vulkanické horniny ako andezity, ktoré lepšie odolávajú erózno-denudačným procesom než okolité mäkšie horniny, preto tieto kedysi lávové prúdy dnes tvoria výrazné krajinné dominanty. Je teda pravdepodobné, že spomínané Eburu je Ľubietovský Vepor, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že staré hradiská sa v smere toku Hrona za Podbrezovou už nevyskytujú. Otázne však zostáva, či na Ľubietovskom Vepri skutočne kedysi stálo opevnené hradisko keltských kmeňov. Určité odpovede na podobné otázky by mohol poskytnúť archeologický výskum na tejto lokalite. Isté však je, že zo stretegických dôvodov boli vyvýšené miesta mimoriadne vhodné, poskytujúce ďaleké výhľady a prehľad o okolitej krajine a zároveň značne nedostupné, zalesnené, čo v prípade nebezpečenstva zvyšovalo šance obyvateľov na útek pred nebezpečenstvom.
       Poslednými názvami na mape, ktoré môžeme stotožniť s niektorým z našich miest, sú Setina“ a Arsitua“. Jeden z týchto dvoch názvov označuje Sitno, na ktorom kedysi skutočne už v praveku stálo rozsiahle hradisko. S najväčšou pravdepodobnosťou je to však „Arsitua“, pretože sa nachádza v blízkosti Poľany, čo zodpovedá aj reálnemu stavu.
Nevyriešené zostávajú nasledujúce názvy, ktoré geograficky spadajú do oblasti dnešného Slovenska: „Setina, Pariena, Imgona, Anduari, Ananii, Bem ges magna“ a možno aj „sudini, tararate“.

Obr. 5: Stav poznania detailu mapy s územím Slovenska

       Mysím, že hľadať ďalšie geografické názvy na mape a stotožňovať ich s našimi dnešnými mestami je prinajmenšom riskantné a zavádzajúce. Tieto snahy sú silené a súvisia s umelým potvrdením slovanského/slovenského etnika v oblastiach, kde jednoducho nemá čo robiť. Pri čítaní niektorých úvah našich bádateľov sa mi až nechce veriť, kam až rozširujú územie pôsobnosti našich predkov a domnievam sa, že sami neveria tomu, čo píšu.

Moja hypotéza o zobrazení Slovenska na Ptolemaiovej mape je teda nasledovná:

Hranice:
  • Územie Slovenska môžeme na západe ohraničiť riekou Morava tečúcou zo severu na juh a vtekajúcou do Dunaja, pričom ich sútok sa nachádza v blízkosti mesta Eburodani (Brno)
  • Územie Slovenska môžeme na juhu ohraničiť riekou Dunaj (Danubius flu.) tečúcou zo západu na východ
  • Územie Slovenska môžeme na východe ohraničiť pohorím Sliezske Beskydy? (Sarmate montes), ktoré plynulo nadväzuje na Karpaty (Carpatus mons)
  • Ohraničiť územie Slovenska na severe je problematické z hľadiska absencie prírodných bariér (rieky, pohoria)

Geografické názvy:
  • Na mape je zobrazených týchto 6 slovenských geografických pomenovaní: Ľubietovský Vepor (Eburum), Sitno (Arsitua), Poľana (Luna silva), ďalej historická stredoslovenská banská oblasť (minera ferri) a územia obývajúce kmene Markomanov (marcomani) a Kvádov (thuadi).
  • Názvy „Setina, Pariena, Imgona, Anduari, Bem ges magna, sudini“ a azda aj „ananii, tararate“ zostávajú doteraz neidentifikované, pričom ich stotožnenie s dnešnými názvami je možné len ďalším systematickým výskumom


Autor: Marek Valko

9 komentárov:

  1. Pozdravujem pan kolega :)

    Precital som si Vasu pracu o Slovensku na Ptolemaiovej mape, nakolko sa danej problematike venujem aj ja. Priebezne zverejnujem rozpravu aj na svojej www stranke, kde su momentalne na ,,nazretie,, prve 3 casti.

    Nechavam Vam odkaz na I. cast:

    http://www.kleban.sk/slovensko-na-ptolemaiovej-mape-i/

    Mozno sa dozviete nove informacie, ktore vyuzijete pri svojom dalsom badani...

    S pozdravom ostava a vela uspechov praje

    Ing. Pavol Kleban

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podľa slovenského historika Juraja Papánka v Prvých dejinách Slovenského národa, z roku 1780 a prekladu z latinčiny do slovenčiny po 238 rokoch teda v roku 2018 na str.458 najväčšie mesto EBURUM sa nachádzalo v Turčianskej kotline na úpätí hory Harmanec, Jeho predmestiu zodpovedali kúpele v Štubni. Treba konať, Eburum si už privlastňujú susedia v Olomouci.

      Odstrániť
  2. Pozdravujem ,žijem na spomínanom území pod "Eburom" Ľubietovským Veprom, na území "minera ferri" -v Ľubietovej, sú tu miesta po starodávnej banskej činnosti, kedy rudu ťažili povrchovým spôsobom - Jamy ,Jamešná, o hradisku nič neviem ale toto miesto by si zaslúžilo viac pozornosti z hľadiska archeologického výskumu. Rada sa od Vás dozviem viac.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ľubietová je z tohto hľadiska veľmi zaujímavá oblasť, rovnako ako celé okolie Banskej Bystrice. Určite by bolo skvelé, keby sa tam uskutočnil výskum, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil existenciu hradiska.
      Pozdravujem do Ľubietovej, je to krásny kraj...pred 2 rokmi som tam robil geofyzikálny výskum na miestnom zosuve, kde som strávil niekoľko dní.

      Odstrániť
  3. nikde si ma nepresvedcil otom ze by povodni obyvatelia nemohli byt slovania a ze to museli byt nutne kelti (inac markomani a kvadi boli oficialne germani nie kelti) okrem toho nieje ti podivna podobnost markomani-moravani?? dalsia vec - vies mi vysvetlit slovo Germania ??? ked tak seba nevolaju ani samotni nemci a vobec nema v nemeckych jazykoch ziadnu obdobu ??? a este jedna vec geneticky vyskum ukazal ze slovenske obyvatelstvo je povodne a potvrdzuje chybnost teorie stahovania narodov - ktora v podstate nieje vobec nicim podlozena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hmmm, ničím podložená ... pozri si zopár odborných archeo publikácií a zmeníš názor - ak Tvoje tvrdenia nie sú iba dogma. Veľmi zjednodušene povedané, materiálna kultúra, ktorú nám v podobe archeologických nálezov zanechali staroveké národy vypovedá jasnou rečou. Keramika, zbrane, šperky - to všetko má úplne iné technológie výroby, tvary, výzdobu atď. Povedzme, že by si tvrdil, že kvalitne vypracovaná keramika z obdobia la-tene pochádza od Slovanov, nie od keltov. Prečo potom zrazu v 4. - 6. storočí sa na tých istých miestach objavuje oveľa primitívnejšia keramika, niekedy ani netočená na kruhu? Myslíš, že zrazu naši hrnčiari zabudli vyrábať kvalitnú keramiku? POdobne to platí pre spony, zbrane. Plus máš typologické zhody nálezov z nášho územia s nálezmi z Nemecka, Rakúska, Francúzska, kde je jasné že žili kelti. Myslíš že všade tam žili Slvoania, nie kelti? Plus máš historické pramene. Gréckych, rímskych historikov, prípadne pozri si Cezarovu vojnu v Galii - hovorí tam o galoch alebo keltoch, nie o Slovanoch atď atď. To všetko spolu súvisí a často sa to zhoduje z archeo nálezmi. Preto kto tieto veci vidí komplexne, tak mu je jasné, že Slovania nie sú kelti a ani germáni, aj keď napr. v prípade Nemecka je to trochu skomplikované práve tým, že tam naozaj Slovania žili, len ich Nemci v priebehu 11.-13. storočia často násilne ponemčili. Možno sa baviť o tom, či v horských oblastiach Slovenska sa Slovania predsa len niekedy v 5. storočí nestretli zo zbytkami ľudu púchovskej kultúry, ktorý mal kelto- lužický pôvod a či sa tam s nimi neasimilovali (asi sa milovali) ale to že tu bolo sťahovanie národov a že slvoania sem prišli vo významnej miere až po tom, ako odišli germáni (ktorí pred tým vytlačili keltov a púchovákov) je jasná vec, resp. vedecky určite oveľa podloženejšia ako stará autochtónna teoria

      Odstrániť
  4. Odpisujem skoro po roku. ;-);-) ja sa nechcem hádať, niesom žiadny historik, iba čistý amater. Len mi stale veľmi divne kde sa na našom území zrazu slovania vzali?? Veď obsadili územie skoro väčšie ako germani a aj v tak početnej ľudskej sile. Je mi divne, že príchod tak obrovského národa, nikto nezaznamenal.(aj keby prišiel po častiach)a zrazu sa už píše o samovej ríši o útokoch slovanov na byzanciu a podobne (a hlavne hneď po ich prichodi by prijali kresťanstvo??- keďže je už úplne dokázané, že ho prijali dávno pred Metodom ),alebo som o tom len nikde nečítal?? A ked hovoríš otom, že prestali vyrábať kvalitnú keramiku a podobne. Aj rimania mali vodovod, kanalizáciu, betón a podobne. germani a galovia boli vo veľkých počtoch v rímskych legiach a podaktorí boli aj vysoko postavení ľudia. A napriek tomu prišiel úpadok a na dlhé stáročia sa tieto vymoženosti stratili. Ja netvrdím, že tak bolo aj u slovanov, ale ten úpadok nastal približne v tom istom obdobi, o ktorom pises, že u nás sa vytratila táto keramika. Ďalšia vec čo má zaráža je , že prečo quadi, kotini a mar-comani(tak je to na ptolemajovej mape predelene ako som si všimol) by opúšťali naše územie, keď tu mali na poddunajskej nížine kvalitnú pôdu a v horách ťažili kvalitnú rudu na zbrane??? Ja nechcem nejak tvrdohlavo oponovať, len diskutovať, lebo ľahko sa nájdu práce o tom ako tu žili Germani a Kelti, taktiež ako tu žili Slovania, ale nikde som nevidel žiadnu diskusiu prečoby to tak mohlo alebo nemohlo byť. Prepáč, zle sa mi to píše, lebo je to cez mobil.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Hlavným znakom, podľa ktorého spoznáme príslušníka iného národa, etnika, JE JEHO JAZYK !!!

    Takže podľa "vedeckých" kritérií by najkeltskejší mal byť írsky jazyk, pretože Íri žijú v zastrčenom kúte Európy,
    a navyše na ostrove, kde sa najlepšie uchovávajú staré jazyky.

    PRE KIEHO ĎASA POTOM V ÍRČINE slovo EBURU NEEXISTUJE, A NAVYŠE SLOVÁ PRE "VEPRA", a pod.,
    ZNEJÚ:
    COLLACH (kanec)
    CLADHAIRE, CRÁIN, CUNÚS, SUARACHÁN (sviňa)
    MUC (prasa)
    §§§

    Vidí tam dakto "náznak" slova EBURU ???

    PRÁVE Z TOHO "EBURU" PRIAM TRČÍ CUDZINCOVA SKOMOLENINA SLOVANSKÉHO SLOVA "VEPOR" !!!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jozef Stanislav VŠ: U tých názvov je zaujímavé, že eburu môže byť eburii a Bem es magna môže byť Beim ges magna (Beimia,Beaimia,Behaimia,atď. na Slovensku, ako názvy našich obcí a miest začínajúcich na Boj..)a philena (vľavo od rieky Moravy na detailu mapy)je asi Pirilla - Přerov: http://www.ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&view=topic&catid=17&id=19&limitstart=6&Itemid=114 ,príspevok č.447;
    pod philena je eburodani/s/i, čo môže byť Marobudon kráľa Marobuda, keďže je vybodkované veľké hradisko.

    OdpovedaťOdstrániť