pondelok, 6. februára 2012

Slovensko na Ptolemaiovej mape Magna Germania - časť I.


      Milí čitatelia, v nasledujúcom článku na pokračovanie Vám prinášam môj, dá sa povedať, konzervatívnejší a umiernenejší názor na zobrazenie Slovenska na Ptolemaiovej mape Magna Germania. Mojou pohnútkou pritom bol fakt, že v poslednej dobe sme svedkami rozdielnych subjektívnych interpretácií tejto známej mapy, ktorej autorom je slávny grécky matematik, astronóm a zemepisec Klaudius Ptolemaios (85 – 165 po Kr.). Jednotliví bádatelia sa snažia vidieť v názvoch miest na mape dnešné slovenské mestá, čo je zaiste predstava mimoriadne lákavá, avšak stotožňovať tieto mestá s tými súčasnými na základe 2 až 3 zhodných písmen je prinajmenšom scestné. Preto som sa rohodol uviesť veci na správnu mieru a vniesť do celej problematiky obejktívne fakty, ktoré zmenia Váš pohľad na túto mapu.


Obr. 1: Klaudius Ptolemaios (85 – 165 po Kr.)


      Ptolemaiova mapa Magna Germania zobrazuje dnešný geografický priestor strednej Európy v období približne 150 rokov po Kr. a je tak najstaršou mapou preukázateľne zobrazujúcou územie Slovenska. Je na nej zaznačených celkovo 137 geografických bodov, pričom 94 z nich sú mestá resp. hradiská. Bohužiaľ, poniektorí slovenskí bádatelia sú až natoľko opantaní vidinou senzácií, že nášmu územiu pripisujú akosi priveľa Ptolemaiových názvov na mape. Ich cieľom nie sú len senzácie, ale aj potvrdenie prítomnosti slovanského (aj slovenského) etnika v našom stredoeurópskom priestore. Tak si teda nalejme čistého vína a pozrime sa na mapu triezvo na základe vecných argumentov.


Obr. 2: Mapa Magna Germania s približnou lokalizáciou dnešného územia Slovenska


        Vymedziť územie Slovenska je zdanlivo náročné, nie však nemožné. Najlepším možným indikátorom je predovšetkým poloha miest, riek, názvov kmeňov a pohorí. V roku 2010 zverejnili nemeckí odborníci výsledky 6- ročného systematického výskumu Ptolemaiovej mapy, na základe ktorého stotožnili geografické názvy na mape s dnešnými, prevažne nemeckými, mestami. Okrem toho skúmali aj dve české mestá, ktorým priradili nasledujúce názvy: Praha (Casurgis) a Brno (Eburodani). A práve na základe českých miest približne vieme lokalizovať naše dnešné územie, ktoré sa nachádza východne od rieky tečúcej od severu na juh. Táto rieka pramení v pohorí "Sudete montes", čo sú dnešné Jeseníky na pomedzí Českej republiky a Poľska. Ústi do Dunaja (Danubius flu.) relatívne blízko Brna, a preto môžeme rieku na mape stotožniť s dnešnou Moravou. Takto dostávame západnú hranicu nášho územia.
          Východne nachádzame niekoľko názvov miest (hradísk) a kmeňov. Veľkú časť územia na mape pokrývajú lesy znázornené listnatým a ihličnatými stromami. O Slovensku je známe, že sme prevažne hornatá, zalesnená krajina. Veď lesy zaberajú až 41% z rozlohy štátu (údaj z roku 2009), čo nás radí k najviac zalesneným krajinám Európy. Tento les znázornený viacerými stromami sa tiahne v podstate celým teritóriom od Moravy na západe až po pohorie "Sarmate montes" (Sarmatské hory) na východe. Ťažko povedať, aké pohorie tu Ptolemaios zakreslil, no severne od neho pramení rieka Istula, čo je dnešná najdlhšia poľská rieka – Visla. Preto týmto pohorím môžu byť Sliezske Beskydy. Túto hypotézu potvrdzuje aj fakt, že pohorie "Carpatus mons", teda dnešné Karpaty, sa nachádza od Sarmatských hôr východne. Záhadným však zostáva výrazný 90- stupňový uhol, pod ktorým Sarmatské hory prechádzajú do Karpát.
      Súčasťou rozsiahleho lesa na mape je aj zaujímavé pomenovanie „Luna silva“, čo môžeme preložiť ako „Mesačný les“. Zdanlivo nezrozumiteľný názov, avšak aj vďaka zmienkam významného historika Tacita z čias starovekého Ríma múžeme tento les resp. pohorie stotožniť s dnešnou Poľanou. Motiváciou pre toto pomenovanie bola s určitosťou kaldera vyhasnutej sopky Poľana (vyhasla pred cca 18 miliónmi rokov), ktorá tvarom skutočne pripomína mesačný kotúč, čo naši predkovia veľmi dobre vedeli.


Obr. 3: Kaldera Poľany v tvare mesačného kotúča



...Pokračovanie v nasledujúcom príspevku...

4 komentáre:

  1. Dobrá práca !!! Vďaka za seriózny pohľad na problematiku.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zaujímavý a veľmi podnetný článok. Vďaka za priblíženie problematiky :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nuž "pán geograf" a pán Orgoň, ja si serióznosť predstavujem ináč:

    ad 1) určite nie ako papagájovanie vedeckej(?) stariny - viď v druhej časti "„Eburu“, čo je keltské pomenovanie
    pre kanca resp. vepra." §§§
    - pozri môj komentár pod druhou časťou: http://marek-valko.blogspot.sk/2012/02/slovensko-na-ptolemaiovej-mape-magna_06.html?showComment=1373034954095#c7324842591027379859

    ad 2) určite nie ako, s prepáčením, "sr... do vlastného hniezda" - viď vyššie "avšak stotožňovať tieto mestá s tými súčasnými na základe 2 až 3 zhodných písmen je prinajmenšom scestné" §§§ §§§ §§§

    KEĎ SI PREČÍTATE MôJ KOMENTÁR K DRUHEJ ČASTI (viď ad 1) ) TAK POCHOPÍTE, ŽE AUTOR ROBÍ TO,
    ČO KRITIZUJE - len s tým rozdielom, že to robí "mentálne" v prospech "pokakano-neslovansko" mysliacich !!!

    Napriek tomu ďakujem pánovi Valkovi, za ním podvedomo mi prihratú SLOVANSKÚ "TETMINOLÓGIU" NA
    PTOLEMÁJOVEJ MAPE / mapách - JEHO MAPA ÁZIE UVÁDZA "TERMÍM" SUOBENI !!! !!! !!!

    OdpovedaťOdstrániť